Hneď v úvode sa musím priznať, že značka MINI ma nikdy nejako bližšie neinteresovala. Teda, aby som to uviedol na správnu mieru, kult tohto druhu asi nikto nespochybní a neprehliadne, a ani ja nie som zďaleka výnimkou. Avšak, aj napriek tomu, že najmä najnovšia generácia sa mi veľmi pozdáva, doteraz ma to nikdy neťahalo týmto smerom. Doteraz. Už nejaký ten rok, najmä po predošlých skúsenostiach, sa snažím nesúdiť nahlas autá, ktoré som nemal možnosť skúsiť. Predovšetkým v tomto prípade som rád, že sa držím toho hesla, lebo k MINI som sa dostal vôbec poprvýkrát až vďaka tejto príležitosti, no a tá mi otvorila oči. V duchu mojej zaužívanej štruktúry článkov tohto druhu však zalovme najprv trošku do minulosti.

Približovať si siahodlhú históriu MINI nemá absolútne vyznám, ostatne, to by si zaslúžilo asi osobitný článok. V každom prípade, súčasné pôsobenie značky odštartovalo vyhotovenie z roku 2001. Odvtedy sa toho na pohľad veľa nemenilo, o čom svedčí aj najnovšia, v poradí tretia novodobá generácia (F56), ktorú BMW predstavilo v závere roka 2013. Tradičný dizajn ostáva zachovaný, novinka však opäť citeľne narástla a okrem toho, vsádza aj na novú motorovú paletu. Mne sa do rúk dostala v zásade takmer najzákladnejšia verzia Cooper, aj tá mi ale bohate stačila na to, aby ma zasvätila do tajov tejto ikony a zároveň statočne prekvapila.
 

V skratke

• áno, o nie práve najkonvenčnejší exteriérový návrh testovačky sa postaral Rytmus
• nová generácia je o čosi oblejšia, no zároveň aj značne väčšia – úplne nová platforma prináša až o 98 milimetrov viac na dĺžku, pričom karoséria je väčšia aj do šírky, konkrétne o 44 milimetrov
• predné svetlá dostali výraznejší tvar, po novom je dokonca možné ich osadiť špičkovou full-LED technológiou
• z profilu sú zmeny zanedbateľne, naopak vzadu sa pozmenilo riešenie dverí batožinového priestoru
• zadné svetlá sú citeľne väčšie, s prepracovanou grafikou a hrubým orámovaním
• nechýbajú povestné, niekoľko centimetrové čierne blatníky s tendenciou opticky skryť rozmery karosérie
• MINI naďalej ponúka mimoriadne širokú škálu optických individualizácií
• interiér je stelesnením jedinečnosti, štýlovosti a do istej miery kontroverznosti
• palubnej doske dominuje okrúhly stredový panel s veľkým centrálnym displejom infotainmentu Mini Connected (môže mať až 8,8”) a LED-kovým orámovaním
• obsluha prebieha pomocou združeného ovládača medzi sedadlami, zaslúžil by si ale vyššie umiestnenie
• efektný tubus s tachometrom sa presunul späť za volant vedľa otáčkomera
• multifunkčný volant je relatívne tuhý, ovládače v kokpite pripomínajú gombíky v lietadle
• vpredu sa sedí nízko, miesta je na rozdávanie, vzadu je to naďalej v rovine kompromisu
• 1.5-ka TwinPower Turbo nahrádzajúca predošlú 1.6-ku ponúka veľmi kultivovaný chod a nie úplne tradičný trojválcový zvukový prejav (veľkým plusom je aj mohutná výfuková zvuková kulisa)
• 6-stupňová automatická prevodovka pri športovej jazde miestami nestíha, v manuálnom režime je to ale o poznanie lepšie
• vyzdvihnúť treba perfektné, doslova precízne riadenie a správanie vozidla na ceste
• relatívne tuhý podvozok nemusí byť každému po chuti

Záver

Nové MINI si ma jednoducho už po pár dňoch získalo! Možno práve preto, že som sa nikdy o neho špeciálne nezaujímal a nikdy predtým som za jeho volantom nesedel. O to väčšie prekvapenie a zážitok to pre mňa bol, keď sa tak stalo teraz. Ak by som to mal ale celé zhrnúť, najviac ma asi fascinuje to, že toto je takmer najzákladnejšia verzia, teda prakticky “nešportové” basic vyhotovenie s trojvalcom, ktoré však na ceste funguje skutočne perfektne. Toto je motokára jak hovädo. Iste, teraz možno niektorým ukrivdím, nakoľko statusom motokáry sa pýši množstvo malých, podstatne agresívnejšie strihnutých počinov na čele s viacerými pekelnými hot-hatchmi, no toto je jednoducho o inom – rýchlostné parametre nie sú možno úplne dychberúce, avšak istý podvozok, výborný posed za volantom či priamé a presné riadenia vám v športovom režime jednoducho vyčaria neraz obrovský úsmev. Keďže však ide o ikonu a v neposlednom rade kvázi BMW, ktorého technológie v tejto triede vozidiel veľmi nenájdete, odzrkadlí sa to aj na cene. Tá nie je teda najprívetivejšia, veď 20-tisíc za “holý-bosý” základ nie je veruže málo. Lenže, ani heslo za veľa peňazí, málo muziky nie je úplne na mieste, lebo síce to auto veľké veruže nie je, ale to, čo dokáže by ste do neho nepovedali. No a ak som v úvode poznamenal, že MINI som veľmi nevyhľadával, teraz som fakt zvedavý, čo dokáže dvojlitrové S-ko! Verím, že v dohľadnej dobe vám o tom porozprávam.