V momente, keď sa ocitnete za volantom jedného z jazdecky najatraktívnejších športových automobilov súčasnosti, navyše keď sa tak zároveň stane na okruhu svetovej kvality, viac vám k šťastiu asi už chýbať nebude. Tak nejak by som vedel charakterizovať hneď v úvode moje pocity, keď som dostal možnosť vyskúšať novučičké BMW M2 Coupé na maďarskom okruhu Hungaroring. To, že ide o jeden z najlepších okruhov na svete, kde sa so železnou pravidelnosťou, okrem iného, jazdi aj F1-ka, nemá asi význam zdôrazňovať, väčšiu pozornosť si ale i tak zaslúži samotné vozidlo, vďaka ktorému som toto miesto navštívil. Po vlaňajšom predstavení najmenšieho bavoráku s plaketami M v Detroite, som totiž dostal možnosť v rámci medzinárodného eventu práve v Maďarsku vyskúšať toto malé žihadlo naživo. Ostatne, kde otestujete kvality špičkovej novinky tohto druhu, ak nie tam, kde by sa mala cítiť ako doma. Tak teda, aká tá ospevovaná M2-ka je?

Príchod do centra diania sa niesol v štýle privítania svorkou všakovakých exkluzivít, vrátane špecifických modelov M3, M4 a M6 s Competition balíkmi. Aj napriek ich prítomnosti sa väčšinová pozornosť sústredila na samotnú novinku, o ktorej sme sa dozvedeli všetko podstatné prostredníctvom interaktívnej prezentácie. Aj vďaka nej môžem pokojne M2 Coupé, teda nástupcu modelu 1 M, označiť za konečne pravý bavorák, respektíve za najšportovejšie BMW posledných rokov. Možno sa teraz chytáte za hlavu, že čo tu teraz píšem, no hneď zdôvodním moje tvrdenie. Niet najmenších pochýb o tom, že vozidlá ako M3/4/5/6 sú špičkové, nehovoriac o X5/6 o ktorých kvalitách sme sa mohli presvedčiť i sami, no a v neposlednom rade netreba zabúdať ani napríklad na novú sedmičku, ktorá svojím príchodom statočne zamiešala karty. Iste mi dáte za pravdu, že azda najikonickejším vozidlom s plaketami M, bola E30-ková M3-ka. Pravdou však je, že za ostatné roky trojkový (po novom už štvorkový) rad citeľne narástol a predsa len to už nie je v istom slova zmysle to pravé orechové. Práve z tohto dôvodu prichádza na scénu model M2, ktorý po vzore 1 M nielen Mníchovčania, ale i viaceré popredné osobnosti z automobilového priemyslu považujú za nepriameho nástupcu M3 E30 či modelu 2002 Turbo. Ide totiž o návrat ku koreňom športovej ikony, veď o tom predsa BMW vždy bolo. Navyše spolu s M3/4-kou ide o jediné súčasné M-kové BMW na našom trhu, ktoré je k dispozícii aj s manuálnou prevodovkou!

Narážam teda na 6-stupňový manuál, ktorý je súčasťou “základu” za približne 59-tisíc €. Ak mám byť ale úprimný, po boku fakt famóznej 7-stupňovej dvojspojkovej prevodovky M DCT, by som na manuál veruže nesiahol. O tom ale nižšie. Prevodovky posielajú silu výhradne na zadnú nápravu, kam sa valí potenciál zo známeho, no dôkladne upraveného 3-litrového rádového šesťvalca M TwinPower Turbo. Ten poskytuje 272 kW / 370 koní pri 6500 ot./min a krútiaci moment 465 N.m (pri krátkodobom overbooste až 500 N.m). Olejový systém, chladenie či vysoko-teplotné sviečky pochádzajú z M3/4-ky. Poznamenať treba, že ide o jediné vozidlo vo svojej triede, ktoré má šesťvalec pod kapotou, i keď povedať treba i to, že M2 je špecifickým vozidlom, keďže nemá v podstate priamu konkurenciu vo svojej výkonnostnej a veľkostnej kategórii – A 45 AMG i RS3 sú hot-hatche s pohonom všetkých kolies, zatiaľ čo taký Cayman či F-Type sú kategoricky zas o čosi inde. Spomenúť treba hliníkové nápravy, elektronicky ovládaný zadný diferenciál, ale i skutočnosť, že samotná zadná náprava je pripevnená ku karosérii bez silentblokov, čím je docielené lepšie riadenie. Hmotnostne sa novinka osadená manuálom pohybuje na úrovni 1 495 kilogramov, zatiaľ čo v prípade automatickej prevodovky BMW M2 váži 1 520 kg. Je tak očividné, že reč je o veľmi ambicióznom a agilnom atlétovi, čo potvrdzujú aj rýchlostné údaje – akceleráciu z 0-100 km/h zvláda najmenšie M-ko už za 4,3 sekundy (s manuálom 4,5 s), pričom maximálna rýchlosť vrcholí na štandardnej 250-ke, respektíve 270 km/h.

Mňa osobne si “em-dvojka” statočne získava aj svojím zjavom, nehovoriac o obrovskom wow efekte, keď sa pred vami vyrojí vyše 20 exemplárov naraz, navyše v nádhernom laku Long Beach Blue Metallic. M2-ka vyzerá mimoriadne dravo, športovo a vyzývavo. Osobne sa možno nebránim myšlienke, že po exteriérovej stránke ide o vôbec najagresívnejšie súčasné emkové BMW, pod čo sa do výraznej miery podpísali značne rozšírené blatníky (rozchod kolies je väčší o 64 vpredu, respektíve 71 milimetrov vzadu). Neraz tak máte doslova pocit, že auto je širšie než dlhšie. M2-ka je postavená štandardne na 19″ diskoch, za ktorými sa skrýva brzdová sústava s 380, respektíve 370 milimetrovými kotúčmi. Na výber je len štvorica odtieňov, keďže okrem modrého môžete siahnuť už len na biely (Alpine White), sivý (Mineral Grey) alebo čierny (Black Sapphire). Po dizjanovej stránke si napokon viete vozidlo vyšperkovať v rámci divízie M Performance.

Po nasadnutí do sedačiek s výborným bočným vedením vás privíta istá strohosť. Na mysli mám najmä prístrojový štít, ktorý sa drží tradícii  – pozostáva len z dvoch veľmi jednoduchých budíkov, ktorých spodok však tvoria efektné displeje. Miestami tak máte pocit, ako keby vám niekto niečo z tade ukradol, keďže pri pohľade cez volant to trochu zíva prázdnotou. Minca má však dve strany, a preto rozhodne treba pochváliť prehľadnosť a čítanosť zobrazených údajov. Zlatým klincom programu je skutočne perfektný 3-ramenný M-kový volant. Miestami sa síce trochu šmýka (siahol by som preto po príplatkovej Alcantare), no ako celok ho radím medzi najlepšie volanty v súčasných sériových autách. Pochváliť treba aj pádla (doslova krídielka) za ním. Reagujú okamžite a sú fakt perfektne na dosah, čo rozhodne oceníte, keďže vďaka ním si auto neskutočne užijete! Mne sa do rúk dostali výhradne exempláre s dvojspojkovou prevodovkou M DCT, no a popravde, ak ste ju osobne nezažili, s rečami o tom, že manuál je manuál, u mňa neobstojíte. Prevodovka radí neskutočne rýchlo, pričom bez ohľadu na to, pri akých otáčkach preradíte, vždy statočne kopne. Radenie totiž prebieha i pod záťažou a pritom aj v rýchlych tiahlych zákrutách počas radenia nestratíte trakciu.

Aj napriek tomu, že maximálny výkon vrcholí pri 6500 otáčkach, motor nie je problém vytočiť aj jemne cez 7000 otáčok. Samotný krútiaci moment je pritom k dispozícii v skutočne širokom spektre otáčok – 1450 po 5500 ot./min. Samozrejme, ak zvolíte režim Sport a obzvlášť Sport+ defaultne sa vám (čiastočne) vypne kontrola trakcie a teda zadok začne lietať o stošesť. Podvozok je značne tvrdý, vďaka naozaj širokému rozchodu kolies je však vozidlo mimoriadne stabilné a i v drifte je perfektne ovládateľné. Zvuková kulisa síce svojou mohutnosťou stráca na AMG-čka, agregát ako taký ponúka nádherný prejav a rovnako tak i výfukový systém s aktívnymi klapkami, ktoré v športových režimoch umocnia zvuk a neraz sa postarajú i o decentné praskanie/strieľanie. Ó áno, prítomný je i Active Sound Design, teda akustické “prifarbenie” zvuku do interiéru. Avšak, v tomto prípade nejde o fejkové prehrávanie V8-čky a podobne, ale zosilnenie toho, čo počuje okolie. Môžeme to teda považovať za akúsi daň za to, že súčasné automobily sú perfektne odhlučnené a teda zvukový prejav sa neprenáša do interiéru tak, ako kedysi. V každom prípade, moje autentické dojmy a pocity nájdete nižšie, ja už len dodám, že toto pre mňa osobne najatraktívnejšie BMW na trhu!