Svet hot-hatchov sa teší stále väčšej obľube, ich zástupcov by sme pritom mohli rozdeliť hneď podľa niekoľkých kritérií. Nepochybne, najväčší kult a ikona nesie názov Golf GTI, nie je však žiadnym tajomstvom, že ten si ide skôr cestou univerzálnosti. Naopak, v ultimátnej rovine to hrotia ako Mégane RS, tak i Civic Type-R. Na minuloročnom autosalóne vo Frankfurte však do hry vstúpil úplne nový hráč – Hyundai i30 N. Prvotina športovej divízie N prišla na scénu vo veľkých očakávaniách, navyše v takej pozornosti, že jej príchod zatienil aj novú, 4. generáciu MRS-ka, ktorá si odkrútila premiéru na rovnakom autosalóne.

Celý ten hype okolo i30 N-ka som v podstate sledoval od doby, ako sa na povrch dostala informácia o tom, že pod vývoj novinky sa podpísal sám Albert Biermann, teda niekdajšia hviezda divízie BMW M. Súčasťou tímu bol i rally pretekár Thierry Neuville, no a nehovoriac o tom, že samotné testovania prebiehali nielen na zamrznutých jazerách vo Švédsku, ale do veľkej miery na Nürburgringu. Niet divu, že Hyundai vkladá do svojej prvotiny veľké ambície, no a úprimne, mňa si Kórejci získali hneď “na prvú”. Prečo? Moje prvé osobné stretnutie sa odohralo priamo “v boji” – na okruhu, kde ma belasý hot-hatch na plnej čiare príjemné prekvapil. Inými slovami, vďaka jazdnej prezentácii na Slovakia Ringu som totiž jasne pochopil, že Hyundai to myslí s N-kom smrteľne vážne.

Na domácom okruhu som vyskúšal obe verzie – i30 N a i30 N Performance. V prvom prípade benzínový štvorvalec 2.0 T-GDI disponuje výkonom 184 kW / 250 koní, zatiaľ čo variant N Performance sa pýši silou až 202 kW / 275 koní. Ono, áno, papierovo to nič extra prevratné nie je, ale… Čo si na N-ku cením azda najviac je skutočnosť, v akej rovine bolo auto vyvinuté. Ako uvádza samotná značka, cieľom bolo postaviť zábavné auto s výbornými jazdnými schopnosťami než hrotiť parametre. Navyše, Hyundai nahlas prehlásil i to, že jeho úmyslom nebolo sa naháňať za časmi na okruhoch, lebo také počiny na to zväčša doplácajú v bežnej praxi.

Výkonnejšia verzia bola na okruhu stabilnejšia, rozumej menej vrtká. Otázkou však je, či treba za tým hľadať diferenciál alebo širšie obutie – pneumatiky Pirelli P Zero HN vyvíjané špeciálne pre N-ko. Verzia N Performance tak v zákrutách vystupovala o čosi rýchlejšie a priamočiarejšie. Rozhodiť ju bol väčší problém, u 250-ky tomu tak nebolo – pri rýchlej práci s brzdou a následne plynom sa základný variant dal doslova prehodiť do akéhosi náznaku driftu, čím sa javil poddajnejšie. Famózne nastavený podvozok je dobre čitateľný a neraz máte pocit, že na dlhých tiahlych zákrutách či vracákoch je podvozok rýchlejší ako motor. Po dni strávenom na Ringu som mal jasno v tom, že na tento počin sa musím pozrieť detailnejšie. Slovo dalo slovo…

Summa summarum, argument, že na to, že ide o prvý počin tohto druhu treba Hyundai pochváliť, nestačí. Za takto kvalitne spravené auto by sa nemuseli hanbiť ani v danom segmente ostrieľané automobilky. Famózne i30 N je teda ďalším dôkazom toho, že Hyundai vie, či už technikou alebo dizajnom, robiť tak dobré autá, že jednoducho už i tie najväčšie stálice a bestsellery sa musia mať na veľkom pozore, lebo neraz je ich najsilnejšou stránkou len ich meno. Nuž, neostáva mi nič iné ako napísať, že pred N-kom dávam veľký klobúk dole a som jeho veľkým fanúšikom! A ten zvuk…